Najčastejšie vektormi prenášané ochorenia
Áno, hmyz, ktorý sa živí cicaním krvi je poriadne otravný! U zvierat navyše predstavuje riziko prenosu infekčných ochorení. Medzi vektory, teda prenášače ochorení patria najmä komáre, kliešte, blchy, vši, rôzne druhy múch a iné. Pri saní krvi od postihnutého zvieraťa nasajú aj infekčné formy patogéna, ktoré potom „odovzdajú“ do krvi ďalšieho zvieraťa. U neho si tento patogén dokončí vývinový cyklus, pohlavne dozreje a množí ďalšie zárodky. Podľa miesta, kde sa vyvíja, je daný orgán postihnutý a prejavuje sa ochorenie typickými klinickými príznakmi.
K patogénom, ktoré sú prenášané prostredníctvom hmyzu patria najčastejšie:
- Borrelia spp. spôsobuje ochorenie známe ako Lymská borelióza. Okrem nešpecifických klinických príznakov ako je horúčka, nechutenstvo, apatia, je pre ňu typické zápalové postihnutie kĺbov. Pes má strnulú chôdzu, kríva a má bolestivé, opuchnuté kĺby.
- Babesia canis / Babesia gipsoni sú prenášané kliešťami, spôsobujú ochorenie babezióza. Parazit žije v červených krvinkách, deštruuje ich, výsledkom čoho je anémia (chudokrvnosť). Ku klinickým príznakom patrí únava, nechutenstvo, horúčka a typický tmavo sfarbený moč.
- Ehrlichia spp. – parazity prenášané kliešťami, ktoré prenikajú a ničia biele krvinky. Klinické príznaky sú nešpecifické – únava, slabosť, nechutenstvo, horúčka. V krvi je prítomná leukopénia (znížený počet bielych krviniek)
- Hemoplasma (hemotropné mykoplazmy) na prenose sa podieľajú vši, blchy, kliešte a komáre. Hemoplazmy spôsobujú hemolytickú anémiu. Postihnutý jedinec je však väčšinou bezpríznakový.
- Anaplasma spp. – parazit prenášaný kliešťami. Podľa druhu napádajú leukocyty (biele krvinky), alebo trombocyty (krvné doštičky). Krvou môžu byť roznesené do celého organizmu a postihnúť orgány ako obličky, pečeň, mozog, pľúca.
- Hepatozoon spp.
- Rikettsia
- Bartonella
- Leishmania spp.
Diagnostika týchto ochorení môže byť nepriama – stanovenie protilátok (organizmus zvieraťa sa už s daným ochorením stretol, v krvi má prítomné protilátky proti konkrétnemu patogénu). Na niektoré ochorenia existujú rýchlotesty (napr. SNAP 4Dx) prípadne sa krv vyšetrí v laboratóriu.
Druhá metóda je priama detekcia parazita/patogénu, ktorý spôsobuje ochorenie. V niektorých prípadoch je možné vyšetrenie krvného náteru, kedy sú v krvných bunkách viditeľné parazity. Presnejšie a istejšie je PCR vyšetrenie. Odobratá krv sa posiela do referenčného laboratória, kde ju vyšetria špeciálne prístroje.
A teraz POZOR!
V spolupráci so spoločnosťou Eurolambda máme u nás na klinike možnosť otestovať nový, na Slovensku prvý prístroj Vcheck M10, ktorý je špeciálne upravený pre rýchlu diagnostiku a PCR metódou stanovuje prítomnosť vyššie spomínaných patogénov priamo na ambulancii – mimo laboratória a do pár minút
Komáre tento rok štípali naozaj dlho – do neskorej jesene. Rovnako nebolo raritou odsraňovať kliešte zvieratám uprostred novembra, o blchách ani nehovoríme. Napriek tomu, že je vonku teraz mráz a na vonkajšie parazity sme už zabudli, vyššie spomenuté ochorenia mávajú bežne dlhšiu inkubačnú dobu a práve teraz môže byť obdobie, kedy sa v prípade infekcie začnú klinicky prejavovať. Nepodceňte preto zmeny správania Vášho zvieratka. Včasná diagnostika zvyšuje šancu na úspešnú terapiu.